Je zvráteným, ale takmer nevyhnutným javom v dejinách násilných revolúcií, že po prvých hrdinských dňoch zdedí plášť vodcovstva bezfarebný byrokrat. V ruskej revolúcii nasledoval Lenina skôr namáhavý Stalin než oslnivý Trockij. Dokonca aj po americkej revolúcii sa slávny Jefferson sotva dostal do úradu prezidenta medzi dvoma pravidelnými straníckymi členmi. Francúzska revolúcia nebola výnimkou. Po géniovi a idealizme Mirabeau Dantona a ďalších, ktorí vytvorili revolúciu, sa dostala do rúk bezohľadného a sententického buržoázneho právnika, ktorý sa stratil v zadných laviciach prvého generálneho stavu. Podobne ako Stalin, aj Robespierre stúpal vďaka neúnavnej straníckej službe a starostlivému zmyslu pre detail a nakoniec vďaka popravám mužov, ktorí boli skutočnými hrdinami revolúcie. Na rozdiel od Stalina bol však Robespierre brilantným rečníkom, ktorý bol nakoniec zničený na gilotíne tým istým terorom, ktorý vytvoril, aby zlikvidoval svojich súperov. V knihe Robespierre: The Voice of Virtue vytvoril Otto J. Scott ironický portrét pokrytectva pri moci. Táto biografia je štúdiou morálnej arogancie, samozvanej cnosti a účinnosti brutality v pozícii politického vedenia; je to rekonštrukcia udalostí, ktoré Robespierre zosobnil vládu teroru. Tento politický stav sa odvtedy príliš často opakuje. . Jazyk: angličtina